VÝROBA SKLA

Hlavní stránka / ČLÁNKY / VÝROBA SKLA

1.3.2013

VÝROBA SKLA Sklárstvo je staré výrobné odvetvie známe už od staroveku. O jeho vzniku sa vedú diskusie, niekteré zdroje uvádzajú Číňanmi, Féničanmi, Indy alebo Židmi. Najpravdepodobnejšie je, že sklo bolo objavené súčasne na mnohých miestach. Sklá tých čias nemala zďaleka dnešnú podobu a bolí farebne alebo čierne.

Veľký rozmach českého sklárstva nastal v 17. storočí, a to za cisára Rudolfa II. Čechy sa v tej dobe stávajú strediskom sklárskych umelcov. Jednou z veľkých sklárskych oblastí je Českomoravská vrchovina a Jihlavsko. Sklárske hute vznikali prevažne v okolí hlbokých bukových lesov, keďže bukové drevo bolo v peciach pri tavení skloviny dlho jediným kurivom. Neskôr sa sklárske hute stavali v okolí uhoľných panvi. České sklo sa v 18. storočí stalo sklom svetovým a to svojou úplnou bezfarbosťou a leskom, ktorým úspešne súťažilo so sklom benátskym. Rozkvetla tiež výroba tabuľového skla a výroba nepravých drahokamov a perál.

Výroba skla

Príprava skelnej zmesi vzniká tavením kyslých látok a zásad. Vznikajú rôzne chemické pochody a zmeny. Kvalitu skla určuje nielen kvalita týchto látok a iných prímesi, ale aj vzájomného pomeru. Kyselina kremičitá sa používa vo forme kremeňa a piesku. Nejlepšie pre prípravu skelnej zmesi je použitie jemného sklárskeho piesku s veľkosťou zŕn do 0,5 milimetrov a s minimálnou prímesi železa, ktoré farbí sklo do hnedočervena. Potom sa primieša zemina a alkalické zásady. Skelnú hmotu je nutné odfarbiť, zakalovať, ale aj zafarbovať použitím rôznych zlúčenín podľa toho, na aký účel je určená.

Proces výroby skla

Sklo vzniká vo sklárskych peciach tavením. Sklo sa taví pri teplote 1450 až 1550 °C, boritokremičité sklo typu 3.3 pri teplote až 1630 °C a kremenné sklo okolo 2000 °C. Tavenie sklárskeho kmeňa má tri obdobia. Roztavenie - sklársky kmeň sa dokonale roztaví v sklárskej peci. Roztavene sklo je tuhé, nerovnorodé, nepriehľadné a s bublinkami, ktoré sa musia odstrániť zvýšením teploty a pridaním rôznych čeridiel. Čerením sa hmota ďalej mieša, bublinky unikajú a sklo sa tak stáva priehľadnejším a redším. Vyčírené sklo je veľmi riedke. Po dokonalom čerení a samitu sa sklo ešte len spracováva a to buď ručne, alebo strojovo.

Známé druhy pohárov

Nejjednoduchšie poháre majú tvar valca, ktorý je na jednej strane uzavretý (tzv. dno) a na druhej otvorený (ak je v hornej časti výraznejšie zúžená, nejedná sa o pohár, ale o fľašu, a zúžená časť sa nazýva hrdlo).

  • pohárik - tradičné pohár o objeme cca 0,2 litra určená pre konzumáciu kávy alebo čaju
  • polliter - nádoba s obsahom 0,5 litra určená prevažne na konzumáciu piva; názov sa niekedy prenáša aj na menšie alebo väššie poháre podobnej konštrukcie
  • panákové poháre - malý pohárik s objemom 0,04/0,05 litra (tzv. veľký panák) a 0,02 litra (tzv. malý panák). Prevažne určené pre konzumáciu tvrdého alkoholu.
  • poháre na víno - má rozšírené hrdlo, aby umožňovala ľahšie vychutnanie vína aj pomocou iných zmyslov (čuch)
  • poháre na brandy či koňak - tzv. napoleonka, široká sa zužujúcim sa hrdlom, na nízkej stopke, určená pre "zahrievanie" v dlani
  • poháre na sekt
  • široké poháre, tzv. šampusky - určené na namáčenie dezertov, jahôd a pod;
  • úzka a vysoká, tzv. fistula - určená na zvýraznenie tzv. retiazkovanie bubliniek sektu z dna pohára
  • fľaša - malý pohár na lieky
  • s rozšíreným okrajom hrdla pre stláčanie pružného viečka
  • so závitom pre naskrutkovanie tvrdého viečka
  • zavarovacie poháre pre kompóty a zaváraniny

Prevzaté z: Wikipedia.org

Autor: mugs  |   Sekce: ČLÁNKY   |   Tisk   |   Poslat článek známému

Diskuse

Zobrazit vše Zobrazit vybrané Vložit příspěvek





Sdílet na FacebookSdílet na Google+Sdílet na TwitterSdílet na LinkedInPoslat odkaz emailemVytisknout tuto stránku

RSS kanál  |  XML Sitemap  |  Mapa webu  |  Redakční systém WebRedakce - NETservis s.r.o. © 2020

REKLAMNÉ HRNČEKY MUGS 2012 

Administraci zajišťuje redakční systém společnosti NETservis s.r.o.